Tuisa Oke poremãkatopõpyry
(Numeru 21.33-35)
1Tõturuse ro Moeze, ynara tykase:
— Imeĩpo sytoatose inikahpozakoxi Pasã nonory pona. Tuisa Oke tutũtase, Pasã esemy, tysoutatu tõ maro emero, tõsetapatohkõme kymaro xine, pata Eterei po. 2Yrome ynara tykase Ritonõpo ya: “Enaromyra exiko. Ãkorehmatorỹko ase Oke tõ poremãkatohme isoutatu tõ maro inonory apoitohme oya xine. Orẽpyra exĩko matose, mokaro poremãkãko matose Seõ, amoreu tõ tuisary poremãkatopõpyry sã oya xine Hexipõ po.”
3— Mame Ritonõpo Kuesẽkomo a, kymarokõ takorehmase Oke tõ poremãkapotohme isoutatu tõ maro. Totapase toto kyya xine, toto enahkatohme. 4Imehnõ pata tõ typoremãkase kyya xine Arakope po, Pasã nonory po, Oke nonory porehme. Atapona 60me pata tõ tapoise kyya xine, 5tapuruse exiketomo apuru tõ konõto ke, kae exiketomo, omõtoh roropa jamihme exiketõ ke. Pata tõ tuhke sapoiatose roropa tapuru pyra exiketomo. 6Moro pata tõ tonahkase kyya xine ipunaka. Ahno totapase emero orutua komo te, nohpo tomo te, poetohti roropa, kynyrihpyrykõ samo kuosetaparykohtao tuisa Seõ maro, Hexipõ pono. 7Yrome pui tõkehko sapoiatose kuekykõme, mõkomo kurã roropa sapoiatose tonese ahtao kyya xine pata tõ po.
8— Moro sã moro nono sapoiatose mokaro tuisa tõ asakoro, amoreu tõ winoino, tuna Joatão poe xixi tũtatoh wino, tuna Aranõ poe ypy Heremõ pona. 9(Ypy Heremõ esehtõko xitonio tõ mana “Xiriõme”. Moro ypy esehtõko amoreu tõ mana “Seniame”.) 10Pata tõ emero sapoiatose, ona topohmã Kireate po, Pasã po roropa, pata tõ Sauka po te, Eterei po roropa, Pasã poe xixi tũtatoh wino.
11(Tuisa Oke, Pasã esemy, ahno konõto, repaĩ tõ etyhpyryme exikety nexiase. Inyhtoh nexiase kurimene risemy. 4 meturume nexiase mosa exiry, ipuroroje 1,80 meturume, tukuhse ahtao ikuhtoh ke. Inyhtoh moroto ro, Rapa po, Amõ nonory po.)
Izyraeu ekyry tõ tuna Joatão poe xixi tũtatoh wino
(Numeru 32.1-42)
12Tõturuse ro Moeze, ynara tykase:
— Moromeĩpo moro nono tapoise ahtao kyya xine tuna Joatão poe xixi tũtatoh wino, moro nono ekaroase Rupẽ tomo a, Kate tomo a roropa, nono Aroea poe inikahpozakoxi, tuna Aranõ jakanahmã ehpikuroko, ypy tõ nonory Kireate zokonaka roropa, pata tõ maro moroto. 13Mame Manase ekyry tomo a zokonaka, Kireate akoĩpyry ekaroase Pasã nonory maro. Moroto tuisa Oke esahpyry nexiase, Arakope nonory emero.
(Tuaro emero toh nexiase Pasã nonory poko repaĩ tõ esahpyryme. 14Jaia Manase parỹpyryme nexiase. Arakope nonory emero typoremãkase eya, Pasã maro Kesua ehpio pona Maaka maro. Tosety tyripose eya pata tõ esetyme moroto, seroae ro moro pata tõ waro imehnõ toehse Jaia patary tõme.)
15— Moro nono, Kireate nonoryme ekaroase Makia ekyry tomo a. 16Rupẽ tomo a, Kate tomo a roropa nono ekaroase Kireate poe ikurenae, jakanahmã tuna Aranõ pona; ehpiome toehse moro tuna rãnakuroko. Inikahpozakoxi inonorykõ tuna Japoke ehpikoxi, amonita tõ nonory ehpiome. 17Xixi omõtoh wino inonorykõ ytõko tuna Joatão pona, ikuhpo Karirea poe inikahpozakoxi, tuna konõto Aorikyhpyry poe ikurenaka, ypy Pixika myhtokoxi xixi tũtatoh wino.
18— Morara ahtao Ritonõpo nyripohpyry ekaroase Rupẽ tomo a, Kate tomo a, zokonaka Manase tomo a xixi tũtatoh wino roropa. Ynara ase: “Ritonõpo a sero nono tokarose oya xine tuna Joatão poe xixi tũtatoh wino oesarykõme. Seromaroro opyrekõ apoitoko tuna Joatão akuohtohme oekyry tõ maro toto akorehmatohme tynonorykõ apoiry poko. 19Yrome nohpo tomo, poetohti maro okyno tõ maro, pui tõ tuhke nae matose zuaro ase, taro rokẽ exĩko mã toto pata tõ po ynekarohpyry po oya xine. 20Oekyry tõ akorehmatoko tynonorykõ apoitohme eya xine, Ritonõpo nekarory, tuna Joatão poe xixi omõtoh winakoxi. Mame tõsesarise toto ahtao, tãtatapoikehse toto ahtao tosarykõ po asã xine, eramãko ropa matose oesarykõ pona ehse, ynekarohpyry pona Joatão poe xixi tũtatoh wino.”
21— Oturuase roropa Jozue a. Ynara ase: “Ritonõpo nyrihpyry menease mokaro tuisa tõ asakorõ poko, Seõ poko Oke maro. Moro sã tyrĩko roropa mana mokaro tuisa tomo a emero, inonorykõ pona oytorykohtao. 22Enaromyra ehtoko, mokaro zuno pyra, Ritonõpo Oesẽkõ osetapãko mana, ãkorehmarykõme.”
Moeze anaropopyra Kanaã pona
23— Moro toehse ahtao oturuase Ritonõpo Kuesẽkomo a. Ynara ase: 24“Ritonõpo Jesemy, zuaro ase, imehxo oehtoh enepopitõko mase ya opoetoryme. Imepỹ ritõ pyra mana kapu ao te, sero nono po roropa asã exikety pyra mana. Senohne onyrityã kurã riry waro exikety pyra mana. Omoro rokẽ senohne osenuruhkatoh rineme mase. 25Ekaropoxi, ajohpãme samo, kuaropoko tuna Joatão akuohtohme moro nono kurã enetohme, tuna mõpozakoxi, ypy tõ nonory Ripano pona.”
26— Yrome amarokõ pokoino tohne toehse Ritonõpo ymaro. Ynekaropohpyry onekaropyra ynororo nexiase ya. Yrome ynara tykase: “Epo mana! Kara exiko moro poko! 27Ypy Pixika pona onuhko emory pona osenuhmatohme inikahpozakoxi, ikurenaka roropa te, xixi tũtatoh wino, xixi omõtoh wino roropa. Kure rokẽ osenuhmako tuna Joatão anakuohpyra oexiryke. 28Oturuko Jozue a orẽpyra ehtohme. Mokyro ijamihtanohko, Izyraeu tõ arotohme moro nono poremãkatohme eya xine. Moro enẽko mase.”
29— Mame totypohse moroto sexiatose jakanahmã po ameke pyra pata Pete-Peoa poe.