1Asa Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya ŋu noŋgo toŋero eneŋo yendémo uyareŋgurí. 2Sapat naruko ŋuno huru-huru yano oro mande rondaqe yunaró. Ŋuno huru-huru yano oro mande rondaqe yunaró.
Yunoní kondé yukuworo ŋande yaŋgurí, “Ŋu date tero iŋote? Dani kato iŋo-iŋo ŋu inaró? O wimbí moré ŋu date teyote?” yaŋgurí. 3Ŋunde yero ŋande yaŋgurí, “Uni ŋuko kewá koro o murí-murí ŋu towoyara naŋge. Ŋuko Maria naŋuní, ko Jems, Joses, Jutas, Saimon koro paye, ko siwo-kuwí ŋano yoteŋgo, hamómbe?” Ŋundiro yero owí ri umbuní eneŋo piyimiŋaŋgurí.
4Ŋunde yiqo, Yesu mande topé ŋande yaró, “Yendé soso quno ŋuno unipareto ye-ye uni ka ará te inoyoteŋgo. Quko eneŋo mirayómo, yayó horémoko ará kama te inoyoteŋgo,” yaró. 5Ŋunde ŋuro Yesuko mira ŋuno o wimbí moré ka tewero mepémo kini. O tomó ta-ta naŋge taró. Asa, se khumo uni kumi saŋayemo kandí riní meté taŋgurí. 6Kowe uniparetoro iŋondutuye piyimi ŋuro iŋondata parámi taró.
Yesuko iŋo-iŋo rewero uni 12 ŋu kho yunoro asá yereró
8-9Asá yerero mande kondé ŋande yimiraró, “Ye uyari qembe, quko yeŋo o qoyemboro, puŋgeye, wondo musiyó kumi ma siyowero. Usú ka, khe punu-punu ko kowe punu-punu kanata ŋunde naŋge siyoyi qembe. 10Yendé kano oro koretero ya kano owaŋgo tiníqo, ya ŋuno naŋge eteyuri qembe. 11Ko yendé kano unipareto mandeye iŋoro niŋgu-niŋgu kama tiqo, yorotoro yendé sumeyoro ŋuno noko murutómi kheyemo ŋu siyoyi umbuweya. Rokó ŋunde tiqo, unipare ŋundo ŋande qene iŋowaŋgo, ‘Anutuko noreya saŋgirí tete,’ ye iŋowaŋgo,” yaró.
12Yiní toŋero yendé kano-kano mande ŋande yesowo yimiraŋgurí, “Ye quhuríyemboro newonde surumí teya quhurí ŋu se roti.” 13Ŋunde yimitoro yuqa piyimi qambu uni quro koŋgo yohowi toŋi, kiruwó sonoyó se khumo uni qambu kembayemo hausuwoyi meté taŋgurí.
Herotko Jon uroní khumaró
(Matyu 14:1-12; Luk 3:19-20; 9:7-9)
14Asa ŋu naruko ŋuno wiri yerete uni ka, owí muko Herot, ŋundo Yesu koro piŋayó iŋaró. Uni kumimbo Yesu ŋuro ŋande miraŋgurí, “Jon, sono re-re uni ŋundo uni tapu koŋgo pitu ko otoqaró. Ŋu murí ŋuro wimbu ka enewore kho teyote,” yaŋgurí.
Ko kumimbo ŋande miraŋgurí, “Uni ŋuko ye-ye uni komo yoraŋgo ŋunde qembe,” yaŋgurí.
16Herotko mande soso ŋu iŋoro ŋande rondaŋaró, “Uni ŋuko Jon naŋge, uni urowe khumaró qu ŋundo pitu ko yote,” yaró.
17-18Ŋunde yaró, dokoro komo Herot koya Herotias koya epe re-re tariyó. Quko Herotias ŋuko Herot koro payó Filip ŋuro parí. Ŋunde ŋuroko Jonko Herot ŋande mito yaró, “Keto pare ŋu raró ŋundo hutuŋo mande wendaqeyote.” Ŋunde mironí uni parámi ŋundo Jon rero kusi-kusi yano rotaró. 19Asa pare ŋu, owí muko Herotias, Jon ŋuro saŋgirí taró, quko urowero kheyó moré kini. 20Dokoro kamímbo Jon ŋuro sasaro tero ŋande ye iŋaró, ko uni ŋuko uni roneneŋowí, uni meté horé qu ka. Ŋunde ye iŋoro Jon soporo naru rokóŋoro mandí iŋoro iŋondata teyara, quko iŋowero quro metéŋoyara.
21Yate-yate Herotiasko Jon urowero naruyó sopoyara. Sopoyoní naru kano Herotko naru nimímbo pisiyaró ŋuro o ne-ne taró. O ne-ne naruko ŋuno Herot koro kho uni pará-parámboya kuma unindoro uni kembémboya Galili koro uni pará-parámboya maheŋgurí. 22Soso mahero o niqo, Herotias nambuní ŋuno uyaro qunoraró.
Qunoroní Herot koya topé-topémboya qenero niŋgu-niŋgu parámi tero ŋande miraró, “Quno ŋuro kimoyómbe tomó tape kunowanope ma parámimbe kunowano. Kimoyó date? 23Mande kondé yeteno. Nondo mira parámi karo simburí. Keto kira niriqo, mira rondaŋero topé kunowano,” yaró.
24Ŋunde yiní pare keta ŋundo roto toŋero nimí ŋande oseseyaró, “Ná, qunoroteno ŋuro kimoyó date yewano?”
Yiní mande topé ŋande yaró, “Meté ŋande kirayo. Jon, sono re-re uni ŋuro puŋí toŋoya kembé re mahe kunoní qeneweya kirayo,” yaró.
25Yiní rohoréŋoro kheŋgeŋo uyaro wiri yerete uni ŋande miraró, “Itaka naŋge Jon, sono re-re uni ŋuro puŋí toŋoya kembé kondómo re mahe nuno,” yaró.
26Ŋunde yiní Herotko newonde surumí parámi taró, quko uni o kopo naŋgurí ŋuro toŋeyemo mande kondé kusiyoro rotowero mepémo kini. 27Ŋunde ŋuro kuma uni ka ŋande miraró, “Uya Jon puŋí toŋoya kembé re mahe,” yiní kusi-kusi yano uro puŋí toŋoro 28kembé kondómo re mahero pare keta ŋu inoní re uyare nimí inaró. 29Kowe Jon koro iŋo-iŋo rewero uniyó ŋundo o tunoqaró ŋuro iŋoro mahero ukúŋo rero tapuŋaŋgurí. Sowo mande ŋunde naŋge.
Yesuko uni 5,000 o qoyemboro yunaró
(Matyu 14:13-21; Luk 9:10-17; Jon 6:1-13)
30Asa asá yerewí uni ŋundo khoye ti kini tiní maheŋgurí. Mahero Yesu koya koporo o soso taŋgurí ko mande soso rondaqe yunaŋgurí ŋuro piŋayó miraŋgurí. 31Ŋu naruko ŋuno unipare qambu naru rokóŋo uyare mahe wuriri yereŋgurí. Ŋunde tiqo, Yesu koya uni ŋuya o newero mepémo kini taŋgurí. Ŋunde ŋuroko uniyó ŋande yimiraró, “Noremata uyareya mira uni kinimo ŋuno imaqato,” yaró.
32Ŋunde yero mira uni kinimo uyarewero waŋgowore toŋeŋgurí. 33Toŋiqo, unipare yendé kutaqemo qu yiyo iŋoro koporo khewore mira ŋuno kheŋgeŋo uyaro taka yereŋgurí. 34Tukú Yesuko waŋgo rotoro mahero unipare qambu ŋu yiyaró. Yiyoro ŋande ye iŋaró, “Unipare ŋu sipsip qembe mu sopo-sopoye moré kini teteŋgo.” Ŋunde yero iŋoro sikíye te yunoro mande qambu rondaqe yunaró.
35Yate suwo tiníqo, iŋo-iŋo rewero uniyómbo Yesu ŋande miraŋgurí, “Nore mira uni kinimo yorato suwo tete. 36Unipare ŋa asá yereka meté yendéne-yendéne o qoyemboro kimowero toŋi.”
37Ŋunde yiqo, ŋande yimiraró, “Yendo o qoyemboro yunoyi.”
‡‡6:14:“Herot,” owí kako “Antipas,” ŋundo Galili mira sopo yereró, quko enendo Rom koro wiri yerete uni parámi kasirayómo yora. Wiri yerete uni parámi ŋundo owé parámi ka Herot inaró. Komo Herot koro iwímbo Juda unipare soso wiri yiriníqo, Mariako Yesu pisiyaró.
§§6:15:“Elaija” ŋuko Anutu koro ye-ye uni komo qu ka, komo suki kama khumoní Anutuko kina riní samboko oró (2 Wiri yerete Uni 2:11 weyo qembe). Malakai 4:5-6 ŋande yete, ko Elaija pitu ko mahero o ka roŋgaruwoníkata Anutuko unipare soso ronda yereweya.
***6:21:“kuma unindoro uni kembé” ŋunde qundo kuma uni 1,000 wiri yereyara. Rom koro wiri yerete uni parámi ŋundo Judia mira ŋuya wiri yereró. Asa ko eneŋo kuma uniyómbo Yerusalem ŋuno kunditero unipare sopo yereyaŋgurí.
“Herot,” owí kako “Antipas,” ŋundo Galili mira sopo yereró, quko enendo Rom koro wiri yerete uni parámi kasirayómo yora. Wiri yerete uni parámi ŋundo owé parámi ka Herot inaró. Komo Herot koro iwímbo Juda unipare soso wiri yiriníqo, Mariako Yesu pisiyaró.
“Elaija” ŋuko Anutu koro ye-ye uni komo qu ka, komo suki kama khumoní Anutuko kina riní samboko oró (2 Wiri yerete Uni 2:11 weyo qembe). Malakai 4:5-6 ŋande yete, ko Elaija pitu ko mahero o ka roŋgaruwoníkata Anutuko unipare soso ronda yereweya.
“kuma unindoro uni kembé” ŋunde qundo kuma uni 1,000 wiri yereyara. Rom koro wiri yerete uni parámi ŋundo Judia mira ŋuya wiri yereró. Asa ko eneŋo kuma uniyómbo Yerusalem ŋuno kunditero unipare sopo yereyaŋgurí.