Miti Mande Jonko
Nakayáŋaró Mu
Mande Kembé
Sokome ŋako Yesuko Mesaiya tero maheró koro sowo mande qu. Komo suki uni kato sokome ŋa Grik mandewore nakayáŋaró, quko eneŋo owí kama nakayáŋaró. Anutu koro huru-huru ŋuro tapá uni komo qu soso ŋundo ŋande yaŋgurí, ko Jon, Sepeti naŋuní ŋu, Yesu koro iŋo-iŋo rewero uni qu ka, nakayáŋaró. Norendo mande ŋa weyoro ŋande ye iŋoyoteto, uni nakayáŋaró qundo o soso tunoqaró ŋu toŋímbo qeneró. Ŋunde ŋuroko meté yewato, Jon eneŋombo nakayáŋaró. Ŋundiro naŋge nore sokome ŋaro yeteto, Miti Mande Jon Nakayáŋaró Mu, dokoro Mesaiya maheró koro piŋa mande ŋuko miti mande ŋundiro.
Itaka iŋo-iŋo uni kumimbo ŋande yeyoteŋgo, ko Jonko kumima naru 70AD sokome ŋa nakayáŋaró, peka, quko qambu ŋande yeteŋgo, 85AD koya 100AD keweroko ŋuno nakayáŋaró, peka. (Asa “85AD” murí muko ŋandiro, Yesu pisiyaró, yate kumima naru 85 ŋunde rotaró. Nore kumima naru 2,000 ŋunde rotoro yate itaka yoteto.) Tapá uni komo qundo yaŋgurí, Jonko miti mande ŋa Efesus yendémo nakayáŋaró.
Jonko ŋande yaró, ko enendo sowo mande ŋa nakayáŋoní unipareto Yesu iŋondutuwoyaŋgurí qundo weyoro iŋondutu hamó naŋge temukoro Yesu owímo yoto-yotoye rewaŋgo. (Jon 20:31 weyo qembe.)
Mande kato uni ka taró
1Komo suki-suki, o soso kama tunoqeyoní, Mande kako yora. Mande ŋu Anutu koya yora, ŋuko Anutu naŋge. 2Komo suki-suki Mande ŋu Anutu koya yora.
3Mande ŋundo kho taró quwore naŋge o soso tunoqaró. Oka tunoqaró ŋuko khe enesówore kama tunoqaró. 4Mande ŋuko yoto-yoto unipare yunoyote. Ko yoto-yoto ŋundo hiyó tiní unipare hiyóqeyoteŋgo. 5Hiyó ŋu huririko hiyóqeyote. Ko huririko hiyó kama riní umbuyote.
6Asa Anutuko uni ka asáŋoní maheró. Uni ŋu owí muko Jon. 7Ene hiyó ŋuro mande wisiyo yewero maheró. Yiní unipare mandí iŋoro iŋondutuwowaŋgo. 8Eneŋomboko hiyó ŋu kini. Hiyó ŋuro mande wisiyo yewero naŋge maheró.
9Hiyó ŋuko hiyó hamó qu ko unipare hiyóqewero quro nokono umburó. 10Komo enendo noko ŋu riní tunoqaró. Quko nokono unipare ŋundo ene kama iŋo inaŋgurí. 11Eneŋo mirayómo maheró, quko uni topé kumimbo topo kama te inaŋgurí. 12Ŋunde quko kumimbo topo te inoro owí iŋondutuwoyoteŋgo, enendo unipare ŋu yoriní meté Anutu koro simó tunoqewaŋgo. 13Simó ŋunde qu uniparetoro sowe qu kini. Ŋuya unindoro nuŋguríyembo kama yori tunoqaŋgurí, ma awa-awayemboro nuŋguríyembo kama yori tunoqaŋgurí. Kini, Anutu eneŋombo yoriní eneŋo simó tunoqeyoteŋgo.
14Mande ŋundo kowí saŋaní rero keweronanimo tuwi yamaru raŋaró. Ŋunde tiní norendo eneŋo sine parámiyó ŋu qenetowó, ko sine parámiyó ŋuko Naŋuní Kanata Naŋge Iwí moŋgo maheró quro sine parámiyó qu. Ŋuko samaka-samaka tuwó koya o soso hamó-hamó quya maŋgoraró. 15Jonko uni ŋuro yesowaró. Ŋande nekaró, “Komo, nondo uni ŋaro ŋande ye yimiranowó, ‘Uni ka no huwónemo maheweya ŋuko komo suki yora, ŋunde ŋuroko no taka nerete.’ ” 16Asa eneŋo samaka-samaka tuwó parámi ŋu noŋgo nore puriŋo kate-kate reyato. 17Qeni, Anutuko Moseswore hutuŋo mande nore nunaró. Ko enendo Yesu Kristowore samaka-samaka tuwó ŋuya mande hamó muya riní tunoqaró. 18Uni kato naru kano Anutu kama qeneró. Kini. Naŋuní Kanata Naŋgeko Iwí taŋgímo yorote ŋundo ene witú niriní iŋoyato.
Jon, sono re-re uni ŋundo mande yesowoyara
(Matyu 3:1-12; Mak 1:7-8; Luk 3:15-17)
19Asa naru kano Juda koro uni pará-parámbo o qa-qa unindoya Liwai koro sowe quya asá yiri Yerusalem rotoro ene dani ka oseseyowero Jonko maheŋgurí.
20Ŋunde oseseyi Jonko kama tapuŋoro tunomo yero ŋande yesowaró, “Noko Kristo ŋu kini.”
21Yiní ŋande oseseyaŋgurí, “Asa ko ke dani ka? Keko Elaija peka?”
Yiqo, ŋande yaró, “Kini.”
Yiní ŋande yaŋgurí, “Keko Ye-ye uni ŋu peka?”
Yiqo, mande topé ŋande yaró, “Kini.”
22Ŋunde ŋuroko ŋande yaŋgurí, “Ke dani ka? Nore unindo asá nereŋgurí quro mande topé ka yewato. Keto keŋomboro date yete?”
23Ŋunde yi Jonko ye-ye uni Aisaia koro maŋgó rero ŋande yaró, “No uni ka mira wimbímo nekoro ŋande yeteno, ‘Uni Parámimboro khe roŋgaruwoyi qembe.’ ”
24Juda unindo Farisi uni kumi ŋuya asá yiri maheŋgurí. 25Asa uni ŋundo Jon ŋande oseseyaŋgurí, “Keko Kristo ŋu kini, ko Elaija kini, ko Ye-ye uni ŋu kini. Asa ke do murí karo unipare sono re yunoyote?”
26Jonko mande topé ŋande yaró, “Nondo ye sonono kina sono re yunoyoteno. Quko uni ka ye keweroyemo yote, ye uni ŋu kama iŋo inoyoteŋgo. 27Ŋuko huwónemo mahete ŋu. Nondo eneŋo khe punu-punuyómboro utó orosoyewero owéne moré kini,” yaró. 28Ŋu soso Betani yendémo Jotan sono karóŋo andusina ŋuno tunoqaró. Ŋuno Jonko unipare sono re yunoyara.
Yesuko Anutu koro Sipsip Simó ŋu
29Saraŋoní, Yesu mahiní Jonko qenero ŋande yaró, “Qeni, ŋuko Anutu koro sipsip simó ŋu. Enendo unipare soso nokono yoteŋgo ŋu quhuríye se rotoweya. 30Komo nondo uni ŋuro ŋande yanowó, ‘Uni ka no huwónemo maheweya ŋuko komo suki yora. Ŋunde ŋuroko enendo taka nerete.’ 31Nondo uni ŋu dani yero kama iŋanowó. Quko nondo Israel unipareto uni ŋu qene iŋowero quro mahero unipare sono re yunoyoteno.”
32Jonko ŋande yesowaró, “Nondo Yuqako sambo rotoro nú qembe tero umburo Yesu saŋanímo ŋuno yora, ŋu qenenowó. 33Nondo uni ŋu dani ka yero kama iŋanowó. Quko Anutuko no unipare sono re yunowero asá nerero ŋande nimiraró, ‘Yuqako umburo uni ka saŋanímo yoweya ŋu, asa ke sono re yunoyote ŋunde qembe uni ŋundo unipare Yuqa Surumí re yunoweya.’ 34Ŋundiro naŋge nondo uni ŋu qenero mande ŋande yesowoteno, uni ŋuko Anutu koro Naŋuní.”
Iŋo-iŋo rewero uniyó korete qu tunoqaŋgurí
35Saraŋoní, Jon pitu ko ŋuno kaŋeyoníqo, eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyó irisa ŋuya ŋuno kaŋeyariyó. 36Yesu uyariní Jonko qenero ŋande yaró, “Qeniri, Anutu koro Sipsip Simó ŋu.”
37Ŋunde yiníqo, iŋo-iŋo rewero uni ŋu iŋoro Yesu howariyó. 38Howiri Yesu rohoréŋoro toŋetero yiyoro ŋande osese yereró, “Yari do ka seqatiri?” yaró.
Enepa oseseyariyó, “Rapi, ke dano yorote?” (“Rapi” ŋuro murí muko ŋandiro, “Rondaqe-rondaqe Uni.”)
39Yiriqo, ŋande yimiraró, “Mahe qeniri.”
Yiní ya ŋuno yaró ŋuno uyare qeneriyó. Qeniri suwoya tiní eneya yorariyó.
40Uni ka Jonko mande yiní iŋoro Yesu howaró ŋuko Andru, Saimon-Pita koro koneyó. 41Asa enendo imemoŋgo Yesu rotoro koretero uyaro payó Saimon qeneró. Qenero ŋande miraró, “Nore Mesaiya qeneteto,” yaró. (“Mesaiya” ŋuro murí muko “Kristo.”) 42Ko Andruko payó rero Yesuko uyaró.
Re uyariní Yesuko qenero ŋande yaró, “Keko Saimon, Jon koro naŋuní. Imemoŋgoko owéŋge, ‘Sipas,’ ye neko kerewaŋgo.” (Owé “Sipas” ŋuko “Pita” ŋundiro naŋge.)
Yesuko Filip koya Nataniel neko yereró
43Saraŋoní, Galili mirako uyare Filip qenewero ye iŋaró. Ko Yesuko ŋande miraró, “Ke maheya nohowe.”
44Filip ŋuko yendé kembé Betisaita noŋgo qu, yendé ŋuko Andru koya Pita koya yendéyari. 45Asa ko Filip uyaro Nataniel qenero ŋande miraró, “Komo Mosesko hutuŋo mandeko ŋuno uni karo ŋande nakayáŋaró, ko ye-ye unindo ŋuya ŋuro nakayáŋaŋgurí. Asa norendo uni ŋu qeneto. Ŋuko Yesu Nasaret yendé moŋgo, Josep koro naŋuní.”
46Ko Natanieliko ŋande oseseyaró, “Do o meté ka Nasaret noŋgo meté tunoqeweya?”
Yiní ŋande miraró, “Ke maheya qeno.”
47Mahiri Yesuko Nataniel qenero ŋuro ŋande yaró, “Qeni. Hamó Israel uni ka kota murí qu eneno kama yote qu mahete.”
48Ko Natanieliko ŋande yaró, “Ke date tero no iŋo nunote?”
Yiní Yesu mande topé ŋande yaró, “Filipko ke kama neko kereyoníqota no ke kewá fik murímo ŋuno yuri kiyanowó.”
49Yiní Natanieliko ŋande yaró, “Rapi, keko Anutu koro Naŋuní, Israel koro wiri yerete uni ŋu.”
50Ko Yesuko mande topé ŋande yaró, “No ŋande kimiroteno, no ke kewá fik murímo yori kiyanowó mu kimiroteno, ko ŋunde ŋuro naŋge no iŋondutu nereyote. Imemoŋgo keto o parámi horé ka o ŋu takaweya qu qeneweya.” 51Yero ŋande yaró, “No hamó horé ye yimiroteno, imemoŋgo ye sambo kosoní qenewaŋgo, ko Anutu koro sambo simó otoqoro Unindoro Naŋuní saŋanímo umbuyoteŋgo ŋu yiyowaŋgo.”

Notes


*1:6: “Jon” ŋuko sono re-re uni ŋu naŋge.

1:14: “keweronanimo tuwi yamaru raŋaró” ŋuro murí muko ŋandiro: komo suki Mosesko Israel unipare yorero Isip mira rotoro mira wimbímo uyareŋgurí. Ŋu naruko ŋuno Anutuko Moses mironí unipare yimironí tuwi yamaru towaŋgurí. Tuwi yamaru ŋunoko Anutu eneŋombo umbuní Mosesko eneŋo sine parámiyó qenero eneya mande yariyó (Toŋeŋgurí 25 koya 33 weyo qembe). Jonko ŋano ŋande yete, ko Yesuko ŋundiro unipare keweroyemo umburó.

1:14: “sine parámi” ŋuko eneŋo owé parámi ŋunde qembe, eneŋo o soso meté horé mu.

§1:17: Komo suki “Mosesko” uni parámi tero Israel unipare sopo yereró. Anutuko Sainai purímo hutuŋo mande inoní mande ŋu rondaqe unipare yunaró.

**1:17: “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó “Kristo Yesu,” ma “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.

††1:19: o qa-qa uni” ŋundo Ya Surumímo Anutu koro kho tero uniparetoro quhuríye rotowero quro wondo yakutímo ŋuno o qa-qa te inaŋgurí.

‡‡1:19: Liwai koro sowo qundo” o soso Ya Surumímo ŋuno roŋgaruwoyaŋgurí.

§§1:20: Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge.

***1:21: Elaija” ŋuko Anutu koro ye-ye uni komo qu ka, komo suki kama khumoní Anutuko kina riní samboko oró (2 Wiri yerete Uni 2:11 weyo qembe). Malakai 4:5-6 ŋande yete, ko Elaija pitu ko mahero o ka roŋgaruwoníkata Anutuko unipare soso ronda yereweya.

†††1:23: ye-ye uni” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí. Aisaiako mande ŋu nakayáŋoní (Aisaia 40:3 ) kumima naru 700 ŋunde rotoro Jonko maŋgó rero ŋunde yaró.

‡‡‡1:24: Farisi uni” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Enendo Anutu koro hutuŋo mande ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí.

§§§1:27: Jonko ŋande iŋaró, ko uni huwómo maheweya ŋu (Yesu), eneŋo owí ŋuko Jon koro owí ŋu hamó takaró.

*1:32: “Yuqa” ŋuko Anutu koro Yuqa naŋge.

1:35: iŋo-iŋo rewero uni” ŋunde qundo rondaqe-rondaqe unindoya uyaro iŋo-iŋo yunoyaró.

1:41: Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge.

§1:45: Komo suki Anutuko Moses hutuŋo mande inoní Juda unipare rondaqe yunaró. Imemoŋgo unipareto sokome kandeka (Murí Tero, Toŋeŋgurí, O Qa-qa Uni, Qambuye, Hutuŋo Mande) ŋu, “Moses koro hutuŋo mande,” ye nekaŋgurí.

**1:49: Rapi” ŋuro murí muko ŋandiro, “Rondaqe-rondaqe Uni.”

††1:51: sambo simó” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.

‡‡1:51: Unindoro Naŋuní” ŋuko Yesu naŋge. Komo suki ye-ye uni Danielko “uni ka unindoro naŋuní qembe” ŋuro nakayáŋaró (Daniel 7:13-14 weyo qembe), ko Yesu koro naruyómo ŋuno unipare kumimbo ŋande ye iŋaŋgurí, uni ŋuko Mesaiya naŋge.