Komo suki uni kato sokome ŋa Grik mandewore nakayáŋaró, ko eneŋo owí nekaró, ŋuko “Jut.” (Jut 1 weyo qembe.) Quko do Jut horémbo nakayáŋaró, nore hamó kama iŋoyoteto. Enendo ŋande yaró, “Jems koro koneyó.” Asa ko itaka, iŋo-iŋo uni qambu qundo ŋande ye iŋoyoteŋgo, ko Jems ŋuko Yesu koro koneyó naŋge. Ŋundiro naŋge Jut ŋuyako Yesu koro koneyó. Koretero, Yesu nokono yaró quno ŋuno, kone-topémbo iŋondutuworo kama howeyaŋgo. Quko Yesu khumoro otoqaró quno iŋondutuwoyaŋgurí.
Nore ŋande ye iŋoyoteto, ko koretero Pitako sokome irisayó mu nakayáŋaró, tukú Jutko sokome ŋa nakayáŋaró. Sokome irisa quro murí kanata naŋge, quko Pitako uni kota-kota mahewaŋgo ŋuro yaró. Jutko uni kota-kota komo maheŋgurí ŋuro yaró. Ŋundiro naŋge Jutko imemoŋgo sokome ŋa nakayáŋaró. Asa Pita kumima naru 65AD khumaró, peka. (Asa “65AD” murí muko ŋandiro, ko Yesu nimí pisiyaró, yate kumima naru 65 ŋunde rotaró. Nore kumima naru 2,000 ŋunde rotoro yate itaka yoteto.) Ŋundiro iŋo-iŋo kumimbo ŋande ye iŋoyoteŋgo, ko Jutko 66AD koya 80AD keweroko sokome ŋa nakayáŋaró.
Danimboro Jutko sokome ŋa nakayáŋaró, ŋuya hamó kama iŋoyoteto. Nore ŋande yeyoteto, ko Pitako Anutu koro huru-huru kumi Esia mira parámimo yoraŋgo quro nakayáŋaró. Ŋundiro naŋge Jut ŋuyako huru-huru ŋuro sokome ŋa nakayáŋaró, peka.
1No Jut, no Yesu Kristo koro sunará simó ka, Jems koro koneyó. Ye unipare Anutuko neko yereró qu, Anutu Awando yeŋo surumí iŋoyote qu, Yesu Kristo eneŋombo sopo yereyote qu, sokome ŋa nakayáŋowe yeno uró.
2Meté Anutu eneŋombo sikíye parámi te yunoro newonde ime yunoro newonde meté parámi yunoweya.
Rondaqe-rondaqe uni kota-kota qundo piyo tewaŋgo
(2 Pita 2:1-17)
3Uni topo hamó, koretero nondo Anutuko noya yeya rambaruru koŋgo yoraró ŋuro yeŋo sokome ka nakayáŋowero quro kondé iŋanowó. Quko kini, o meyowo karo nakayáŋowano, yero iŋoteno. Ŋuko ŋandiro, asa ye ŋande iŋoteŋgo, Anutuko miti mande ŋu unipare meté horé mu yunaró, ko mande ŋu kama kini teweya. Asa itaka ye miti mande ŋuro kho kondé ti qembe. 4Dokoro uni kumi mondó ta mahero ye keweroyemo maheŋgurí. Komo suki Anutuko ŋande yaró, enendo uni ŋunde qu topé piyimi yunoní piyo tewaŋgo. Ŋundo Anutu koro samaka-samaka tuwó ŋu rero ŋande ye iŋoteŋgo, nore o pi-piyimi ŋu meté tewato, dokoro Anutuko kinaŋge samaka nereweya. Kowe uni ŋundo noreŋo Uni Paráminani horé ŋu, Yesu Kristo, ŋuro huwóŋoyoteŋgo.
5Ye ŋande iŋoyoteŋgo, ko komo Uni Parámimbo eneŋo unipareyó yoriní Isip mira roto toŋeŋgurí. Quko imemoŋgo kumimbo iŋondutu kama tiqo rambaruru yereró. Ŋuro iŋo-iŋoye okoko yerewe ŋuro pitu ko iŋowaŋgo. 6Kowe ŋande iŋi, komo sambo simó kumimbo owé parámiye rotoro yendéye rotaŋgurí. Rotiqo, Anutuko utó kondé piyimimbo kusi yerero meré huriri piyimimo yorotoro naru weŋa quno yore mande khono yorotoweya. 7Ŋunde naŋge Sotom koya Gomora koya yendé parámi kutaqe yoteŋgo quya oteteye kanata na tero se simbururu teyaŋgurí. Ko se simbururu piyimi enesó horé mu teyaŋgo. Ŋunde ŋuro Anutuko kewá riní sambo koŋgo saŋayemo umburó. Anutuko o taró ŋundo ŋande witú nereyote, asa uni piyimi mundo topé piyimi ŋu, te suki-suki qayote qu, rewaŋgo.
8Asa ŋundiro naŋge uni mondó ta keweroyemo maheŋgurí ŋuro yeteno, ŋundo quko enesó-enesó qene howero koweye saŋanímo otete pusú teyoteŋgo, ko parámiyemboro maŋgoye wendaqeyoteŋgo, ko sambo simó pará-pará ŋu yesará yereyoteŋgo. 9Qeni, naru kano sambo simó parámi ŋu, owí muko Maikel, ŋundo Monimbu koya mande-mande tero dani kato Moses koro ukúŋo reweya ŋuro yariyó. Ko Maikeliko Monimbu yesaráŋoro mande khono kama rotaró. Kini, ene ŋande yaró, “Uni Parámimbo ŋaro soré kerete!” 10Asa sóqewí uni ŋuko o karo murí kama iŋoyi tondaŋeyote. Quko o ŋuro yesaráŋoyoteŋgo. O meyowo karo hamó iŋoyi tondaŋeyote, quko númbowe qembe naŋge iŋoyi tondaŋeyote. Ko iŋo-iŋo ŋundo rambaruru yereyote.
11O ininiyaqe. Ŋuko Kein koro khe qu howeyoteŋgo; ŋuko mone koro iŋoro Balam koro otete koroqe qu waka ta teyoteŋgo; ŋuko Kora qembe mande wenda-wenda ti Anutuko rambaruru yereweya.
17Uni topo hamó, komo Uni Paráminani Yesu Kristo koro asá yerewí uni mande ka ye yimiraŋgurí. Mande ŋu iŋi. 18Ŋande yimiraŋgurí, “Naru weŋako, uni kumimbo Anutu huwóŋoro iŋo-iŋo piyimiye ŋu naŋge howewaŋgo,” yaŋgurí. 19Uni ŋundoko Anutu koro huru-huru ŋu usowo yerewaŋgo, noko unindoro iŋondutu qu naŋge howeyoteŋgo, Yuqa Surumí ŋundo eneno kama yote.
20Ye topo hamó, naru rokóŋoro wimbu reya iŋondutuye meté horé mu kondé towoyi qembe. Ŋunde toworo Yuqa wimbímo hariri tero 21Anutu taŋgímo yuri ene yeŋo iŋoyoweya. Taŋgímo ŋuno yotoro Uni Paráminani Yesu Kristo sikíye te yunowero quro sopoyi qembe. Sikí ŋundo yoriní yoto-yoto suki-suki rewaŋgo.
22Ye uni newonde irisa teyoteŋgo ŋuro sikíye te yunoyi qembe. 23Kumi muko kewáko yoteŋgo ŋunde qembe, asa uni ŋu pitu waka ta yori qembe. Ko kumi ŋuro sikíye te yunoroqo oteteye pusú ŋuro piyimiŋoyi qembe. Hamó, oye soso pusú teyote ŋuro sorero kapiyamo toŋi qembe.
Puriŋo mande ka
24Anutuko wimbí tero ye yoriní pikopako kama tero potóye moré kini yotoro eneŋo sine parámimo kaŋero niŋgu-niŋgu parámi tewaŋgo. 25Enendo Anutu kanata naŋge yorote, ko Uni Paráminani Yesu Kristowore rambaruru koŋgo nore noreweya. Ŋunde ŋuroko eneŋo owí hokato. Eneko noreŋo korete-koretenani, wimbí kondé, o soso koro kembé yorote. Komo suki ŋunde na yora, itaka naru ŋano ŋuya yorote, ko naru imemoŋgo ŋunde naŋge yoroweya. Ŋu hamó.
Notes
*1:1:“Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.
§1:4:“Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.
**1:6:“sambo simó” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.
‡‡‡1:17:“Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.
*1:19:“Anutu koro huru-huru” ŋuko unipareto Yesu iŋondutuworo huruwoyoteŋgo qu.
†1:25:“Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.
“Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.
“Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.
“sambo simó” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.
“Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.
“Anutu koro huru-huru” ŋuko unipareto Yesu iŋondutuworo huruwoyoteŋgo qu.
“Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.